10. novembra 2026

    Značka je známa, no pri rozhodovaní chýba. Čo odhaľuje „Poľský generatívny portrét“ o medzere v aktivácii

    Model môže značku poznať, a napriek tomu ju nespomenúť, keď používateľ hľadá riešenie. Výskum Grzegorza Miłkowského ukazuje, ako táto medzera vzniká a ako ju merať.

    Čierne pozadie s otázkou, či model použije známy názov v odpovedi, a zelenými bodmi v mriežke
    Grafika: Brand Semantics. Na základe výskumu Grzegorza Miłkowského „Poľský generatívny portrét“
    Zdieľať:LinkedInX (Twitter)FacebookWhatsAppZhrnúť s AI:ChatGPTClaudePerplexity

    Veľký jazykový model dokáže bez problémov opísať históriu značky a vymenovať jej najvýznamnejšie úspechy. Keď sa však používateľ pýta na konkrétnu voľbu, tá istá značka z odpovede zmizne. Medzi znalosťou značky a použitím jej názvu je medzera, ktorú ľahko prehliadneme, ak skúmame iba priame otázky o značke.

    V správe „Poľský generatívny portrét“ Grzegorz Miłkowski, autor výskumu a správy, ukazuje tento rozdiel na príklade Poľska. Výskum mapuje reprezentáciu krajiny v odpovediach šiestich jazykových modelov, no jeho výsledky otvárajú dôležitú otázku aj pre firmy, mestá a inštitúcie: spomenie nás model vtedy, keď môžeme byť užitoční pre človeka, ktorý sa rozhoduje?

    Dva druhy prítomnosti

    V hlavnom výskume šesť modelov — ChatGPT, Gemini, Claude, Perplexity, Grok a DeepSeek — vytvorilo 8 400 odpovedí na 1 400 otázok v 11 jazykoch, ktoré zastupovali 12 trhov. Polovica otázok sa týkala potrieb jednotlivcov, polovica rozhodovania vo firmách. Z tohto súboru pochádza väčšina percentuálnych výsledkov správy. Spolu s doplnkovými meraniami vrátane samostatného testu pre firmy a tematických meraní zahŕňal celý výskumný program viac ako 14 500 odpovedí. Jedno z doplnkových meraní zisťovalo, ktoré osobnosti, značky a symboly modely spomenú, keď dostanú priamu otázku o Poľsku.

    Toto rozlíšenie je zásadné. Otázka „Čím je Poľsko známe?“ meria dostupnosť asociácií. Otázka „Čo robiť tri dni vo Varšave?“ alebo „Kam umiestniť výrobný závod?“ overuje, ktoré asociácie dokáže model využiť. Správa sa týka odpovedí získaných cez programové rozhrania v konkrétnom období. Nemeria názory ľudí ani účinnosť propagačných kampaní.

    V doplnkovom meraní „Poľsko na požiadanie“ sa modely pýtali na najznámejších Poliakov. Chopin, Wałęsa, Kopernik a Ján Pavol II. sa pri tejto otázke objavili vo všetkých 144 zo 144 odpovedí. V podskupine 1 116 praktických odpovedí z hlavného výskumu, vybranej tak, aby sa v nich mená mohli prirodzene objaviť, sa Kopernik vyskytol v 4,5 %, Skłodowska-Curie v 0,8 %, Lem v 0,2 % a Chopin v 12 % odpovedí.

    Graf porovnáva podiel odpovedí na priame otázky o Poľsku s praktickými odpoveďami obsahujúcimi mená a značky. Obe vzorky majú odlišné menovatele

    Graf 6.2 „Medzera v aktivácii“. Zdroj: Grzegorz Miłkowski, „Poľský generatívny portrét“, s. 50

    Tieto hodnoty nemožno od seba odčítať ako výsledky toho istého testu: otázky, dátumy aj menovatele sa líšia. Porovnanie však ukazuje výrazný kvalitatívny rozdiel. Názov, ktorý model uvedie na požiadanie, sa nemusí objaviť v odpovedi na praktický problém.

    Autor správy tento jav nazýva medzerou v aktivácii. Pre stratégiu značky je to užitočný pojem, pretože oddeľuje známosť od prítomnosti v situácii, keď môže príjemca skutočne využiť produkt, službu alebo odborné znalosti.

    Ten istý model, iná otázka

    Najjasnejší test tejto tézy nájdeme priamo v hlavnom výskume. Keď šesť modelov odpovedalo na 12 otázok „Čím je Poľsko dnes známe?“, poľské hry sa objavili v 86,1 % zo 72 odpovedí. V 1 116 praktických odpovediach sa neobjavili ani raz. Aj tieto podskupiny slúžia na odlišné účely a praktické otázky sa hier netýkali. Výsledok preto vypovedá o rozsahu skúmaných situácií, nie o celkovej možnej prítomnosti CD Projektu či Zaklínača v AI.

    Toto upozornenie je dôležité aj mimo výskumu Poľska. Ak sa modelu opýtame „Poznáte našu firmu?“, zisťujeme predovšetkým, či ju dokáže opísať. Ak chceme pochopiť, či sa môže objaviť v odpovediach zákazníkom, musíme sa pýtať na ich úlohy bez toho, aby sme uviedli názov značky.

    Cesty, ktorými sa názov dostáva do odpovede

    Prečo sa Chopin objavuje častejšie než iné osobnosti z národného kánonu? V 97 % zo 134 praktických odpovedí, ktoré obsahovali jeho meno, sa spomína aj Varšava alebo Żelazowa Wola. Chopin sa spája s koncertmi v Łazienkach, turistickými miestami a konkrétnym cestovným plánom. Solidarita a Wałęsa sa do odpovedí dostávajú cez Gdansk a lodenicu, Kopernik cez Toruň a Frombork.

    Graf ukazuje, ako často sa Chopin spomína spolu s Varšavou alebo Żelazowou Wolou a Solidarita či Wałęsa spolu s Gdanskom alebo lodenicou

    Graf 6.3 „Cesty“. Zdroj: Grzegorz Miłkowski, „Poľský generatívny portrét“, s. 51

    V jazyku sémantiky značky ide o vzťahy medzi entitami — rozpoznateľnými osobami, organizáciami, miestami, produktmi a pojmami. Samotný vzťah „Chopin – Poľsko“ je všeobecný. Reťazec „Chopin – Varšava – Łazienki – koncert počas výletu“ sa dá využiť pri odpovedi na konkrétny zámer.

    Neznamená to, že stačí pridať na web niekoľko názvov a model tak začneme ovládať. Prepojenia musia byť pravdivé, zrozumiteľné a podložené dôveryhodnými zdrojmi. Je však užitočné vedieť, ktoré prepojenia už fungujú a ktoré chýbajú pri otázkach dôležitých pre značku.

    Veľkosť firmy nestačí

    Rovnaký mechanizmus vidno aj v podnikateľskej časti správy. V samostatnom meraní firiem modely na priamu otázku o najväčších poľských firmách uviedli KGHM vo všetkých 144 zo 144 odpovedí, PGE a PKO Bank Polski v 143 a PZU v 139 odpovediach. V 4 200 praktických odpovediach pre firmy z hlavného výskumu sa KGHM objavil 21-krát, PKO 15-krát a PZU raz.

    Oveľa častejšie sa objavovali subjekty spojené s konkrétnou úlohou: Krajowy Rejestr Długów v 143 odpovediach, BIG InfoMonitor v 97, Polskie Sieci Elektroenergetyczne v 95 a No Fluff Jobs v 71. KRD sa ponúka pri preverovaní obchodného partnera, PSE pri otázkach o energetickej sieti a No Fluff Jobs pri nábore.

    Úryvok zo správy porovnáva prítomnosť KGHM, PKO a PZU pri priamej otázke s praktickou prítomnosťou KRD, BIG InfoMonitor a No Fluff Jobs

    Úryvok z kapitoly 10.5. Zdroj: Grzegorz Miłkowski, „Poľský generatívny portrét“, s. 152

    Nejde o rebríček hodnoty týchto organizácií. Výsledky ukazujú, akú úlohu má názov v konkrétnej situácii. Značka môže byť obrovská, no nemusí mať „cestu“ k otázkam zahrnutým do výskumu. Menšia značka zasa môže zastávať funkciu, ktorú model ľahko uvedie v odpovedi.

    Ako skúmať medzeru v aktivácii vlastnej značky

    Začnime mapou rozhodnutí, nie zoznamom všeobecných otázok o firme. Je dôležité rozlišovať medzi otázkami bez názvu značky, v ktorých by ju model mohol odporučiť, a otázkami s názvom značky, ktoré ukazujú, ako ju model opisuje. Tento prístup sa približuje tomu, ako vysvetľujeme rozdiel medzi SEO prácou a skúmaním reprezentácie značky v AI.

    Výrobca komponentov by mal napríklad preveriť otázky o certifikovaných dodávateľoch, výrobných kapacitách, dodržiavaní termínov a trhoch, na ktoré dodáva. Vysoká škola môže skúmať otázky o štúdiu v konkrétnom jazyku, školnom a životných nákladoch. Mesto by sa malo zamerať na scenáre víkendového pobytu, rodinnej cesty alebo návštevy podujatia.

    Pri každej odpovedi sa oplatí zaznamenať viac než len zmienku. Odporúča model značku? V akej úlohe ju uvádza? S akými vlastnosťami a konkurentmi ju spája? O ktoré zdroje sa odpoveď opiera? Nezamieňa si model ponuku alebo nepripisuje značke neaktuálne informácie? Monitoring odpovedí modelov má zmysel vtedy, keď v opakovaných meraniach sleduje tie isté scenáre.

    Druhý krok sa týka obsahu, ktorý môže značka pripraviť. Dobre opísaný prípad použitia prepája názov firmy s problémom, riešením, miestom a dôkazom. Dodávateľ by mal uviesť normy, rozsah certifikácie, produkty, referencie aj obmedzenia. Turistická inštitúcia zas konkrétne trasy, termíny, náklady a praktické informácie v jazyku návštevníkov.

    Správa zároveň ukazuje hranice takýchto odporúčaní. Z 30 odpovedí na otázky o certifikovaných subdodávateľoch sa poľské firmy objavili v piatich. Výskum neurčuje, či príčinou bol nedostatok materiálov na internete. Poukazuje však na rozhodovaciu situáciu, v ktorej sa oplatí preveriť kvalitu dostupných dôkazov a odpovede zmerať znova.

    Prítomnosť je proces, nie stav

    Verzie modelov aj výber zdrojov sa menia. Jedna odpoveď môže byť zaujímavým pozorovaním, no nevypovedá o dlhodobej pozícii značky. Potrebujeme opakovateľné meranie s uvedeným dátumom, založené na porovnateľných otázkach, trhoch a modeloch, pričom treba uchovávať aj znenie odpovedí.

    „Poľský generatívny portrét“ ukazuje, že známosť je len jedným z rozmerov reprezentácie. Dôležitejšia otázka znie: Pri akom rozhodovaní považuje model náš názov za užitočný — a prečo?

    Celá správa Grzegorza Miłkowského, metodika a zdrojové materiály sú dostupné na stránke projektu. Viac o našom prístupe k skúmaniu značiek nájdete aj na blogu Brand Semantics.


    Zdieľať:LinkedInX (Twitter)FacebookWhatsAppZhrnúť s AI:ChatGPTClaudePerplexity

    COO Brand Semantics

    Spoluzakladateľ Brand Semantics. V oblasti marketingu pôsobí od roku 2009. Školiteľ a stratég. Hľadá nové oblasti objavovania v modernom marketingu. Spojuje poznatky z rôznych oblastí a pretransformováva ich na obchodné riešenia pre klientov.